Staré známe pravidlo rozpráva, že pokiaľ chce byť človek úspešný, musí sa učiť od najlepších.
Dlhší čas skúšame striedať revíry, meniť techniky lovu a hlavne sa zdokonaľovať v technike vábenia. Nedá sa povedať že by sme boli v tejto oblasti profíkmi, ale, po pravde, mali sme v tom ešte určité nedostatky o ktorých sme ani sami nevedeli. Niekedy sa podarilo na vábenie chytiť sumce (naposledy 165 cm) a niekedy sme zasa niekoľko dní ostali bez záberu. Stále sme si kládli otázky čo robíme zle, alebo lepšie povedané v čom je zrada. Vábenie a poznatky už opísal aj Roman Matula (HELL-CAT) vo svojom blogu. V rámci konšpirovania čo robíme zle sme niekoľko chýb hádzali už aj na sonar (domnievali sme sa, že nám zle vykresľuje), niekedy na návnadu, na vábničky a niekedy zasa na našu neschopnosť. V tomto smere sme boli samoukovia, učili sme sa prevažne z videí na youtube a potom to realizovali v praxi tzv. „pokus – omyl“.
V tomto smere, ako nabrať čo najviac skúsenosti za čo najkratší čas, sme uplatnili, už vyššie spomínané, staré známe pravidlo a kontaktovali sme vynikajúceho rybára, Petra Gerého, o ktorom sme vedeli, že vábenie mu ide od ruky. Všetko čo sme uplatňovali v praxi sme sa naučili práve z jeho youtube kanála a s nemým úžasom sme obdivovali a poctivo sledovali jeho techniku vábenia a jeho úlovky.
S Petrom sa nám podarilo skontaktovať, vysvetliť mu náš problém a dohodnúť spoločnú rybačku. Nečakali sme, že hneď na prvý pokus sa nám podarí zosúladiť spoločný termín, nakoľko sme vedeli, že Peter má pred sebou dlhý poradovník ľudí, ktorí by si s ním chceli zachytať a naučiť sa vynikajúcu techniku vábenia. Každopádne kto klope, tomu je otvorené. O pár dní sme už spoločne sedeli s Petrom na rybách.
Peter Gere – vábenie – sumec 2m
Peter Gere – vábenie – sumec 184 cm – nástraha rybka
Viac videí si môžete pozrieť na jeho youtube kanáli
Hneď po dorazení k nášmu lovnému miestu nastala búrlivá debata, ako ináč, o rybách. Musím povedať, že už dlho sme si tak dobre nepokeckali ako teraz. Petra sme zasýpali otázkami, na ktoré sme nevedeli odpoveď, a na ktoré bol aj youtube a google prikrátky. Pomaličky sa stmievalo a ani sme si neuvedomili, že nemáme všetko pripravené. A to sa nám aj vypomstilo. V strede diskusie prišiel záber na jednu z našich udíc, delphin, a vlastným zavinením sa nám nepodarilo rybu seknúť. Pýtate sa prečo? Prvá chyba ktorú sme spravili bola tá, že sme neumiestnili chemické svetlo na špičky udíc a pri zábere v tme sme bezmocne pozerali na udice. Druhou chybou bola nielen zle zvolená dĺžka nadväzca (pravdepodobne sa zamotal ešte pred záberom), ale aj veľkosť a typ háčikov. Áno, chybu si treba priznať a poučiť sa z nej.
Náš neúspech sme, samozrejme, prekonzultovali s Petrom, ktorý nám potvrdil našu chybu. Debata pokračovala do neskorej noci a poviem vám, že nemala konca. No ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať a tak sme sa dohodli, že čerstvo nadobudnuté teoretické poznatky (práca so sonarom a Petrova technika vábenia) zrealizujeme v praxi hneď na nasledujúci deň. Určite si viete predstaviť aké ťažké bolo zaspať a sústrediť sa na ďalší deň. Konečne ráno. Veľa ľudí považuje rybárov za tichých bláznov, no kto nezažil pitie horúcej kávy pri rannej hmle, ktorú prerážajú prvé lúče slnka nevie o čom hovorím. Aj keď sme v noci už nemali ďalší záber, nevadilo nám to. Každý už netrpezlivo očakával príchod Petra a vrhnutie sa na vábenie. Odbila jedenásta hodina a s jej príchodom prišiel aj Peter. Ako povedal kolega, bol som vyvolený – ten, ktorý sa bude učiť od najlepšieho. Prvou problematikou bol sonar. Musím povedať, že sme mali obrovské rezervy, no Peter nám to vysvetlil najjednoduchšie ako sa len dalo. Každú funkciu nám opísal a každé zlé nastavenie opravil. Hneď po nastavení sme vyšli na vodu a v praxi sme sa presvedčili o tom, ako má sonar pracovať a ako vykresľuje sumce. Použili sme benzínový motor, pretože ten dokáže pri jazde po vode dostatočne vydráždiť sumce. Nie je jednoduché rozoznať sumca od ostatných javov na obrazovke, no aj to nám bolo objasnené. Ďalšou vecou ktorú sme chceli vysvetliť bolo vábenie. Vábiť sme sa rozhodli podvečer. Podotýkam, nešli sme chytať, išlo o prenesenie teórie do praxe. Peter uchopil vábničku JP a začal realizovať svoju techniku, pri ktorej spustil hromadu rán v rôznych intervaloch a zvukoch. Všimol som si, že aj Peter používa udicu z člna (WTF never crack), na ktorú som dlhú dobu pozeral a premýšľal, že si ju kúpim.
