Takže aby sme nepísali stále len o výpravách ktoré sa nám podarili a na ktorých sme chytili pekných krásavcov, budeme písať aj o tých, ktoré sú menej úspešné. Možno si poviete načo zbytočne rozpisovať výpravu na ktorej nič nechytíte, veď tu niet o čom písať, ale zdanie môže klamať. Písanie týchto blogov nie je o tom,aby sme vám ukázali aké ryby sme chytili, ale aby sme si povedali a dozvedeli sa aj niečo viac o love rýb, ale hlavne navždy zachytili naše spomienky a radosti z týchto rybačiek.
Každá výprava,aj tá ktorá nie je úspešná, môže byť pre nás poučná. Tak ako sa my snažíme zdieľať naše poznatky z lovu rýb prostredníctvom tohto blogu, tak aj vy nám môžete napísať vaše skúsenosti a postrehy do komentárov. Každý z nás môže mať iné skúsenosti a iné metódy, ktoré (ne)fungujú. Preto, prosím, berte do úvahy, že sú to len naše pozorovania, ktoré nemusia platiť na 110% a na každej vode. Predsa ani po dlhých rokoch spolunažívania so ženou sa vám ju nepodarí pochopiť na 110%. A to platí aj pre ryby :-). Tým nechcem uraziť žiadnu ženu, len chcem povedať, že ste pre nás ako nekonečná kniha, ktorú, my chlapi, nikdy nepochopíme a práve preto sa snažíme pochopiť radšej ryby 🙂
Už je tomu asi tri týždne čo sme neboli na rybách. Nie vždy sa to dá skombinovať tak, aby nám vychádzalo voľno v práci + pekné počasie. A ak už máme to voľno, tak nám rosnička hlási búrky (ktoré aj tak neprídu) a premrhaný víkend je za nami. Veď to poznáte. Po troch dlhých týždňoch sme sa vybrali na ryby, aj napriek tomu, že sme vedeli, že to bude upršaný víkend. Ale predsa tri týždne kolobeh typu práca, domov, práca, domov je pre nás rybárov doslova utrpením. Tá príroda a ryba na palici nám proste chýba :-). Počasie nám pomerne celkom ešte vyšlo, ale to len pokiaľ sme sa stihli vybaliť a utáboriť. Boli sme rozdelení na dva tábory, cca 250 m od seba. Jeden tábor bol obsadený Tomašom a Jakubom a druhý mnou, Peťom a Radom. Začína nám pršať a my začíname byť už aj dosť hladní. Tak sa vydávame k táborisku, v ktorome Tomáš a Jakub pripravili večeru. Ani nie tri minúty čo večeriame počujeme cvrnkot roľničiek a tak utekáme k nášmu táboru. Kým sme dobehli už bolo po všetkom. Ryba nám odtrhla trhačku, stiahla rybku a bohužiaľ nepichla sa.
Lokalita po búrke – doslovná katastrofa
Čo sa týka ponoru mal som zhruba 1,4 m hlboký ponor a na háčiku som mal karasa, asi 25 cm. Bol som dosť nahnevaný, lebo som mal ostať pri udiciach a čakať kým nepríde Peter, alebo Rado, ale hlad ma premohol, odišiel som preč a tak som prišiel o rybu. Bohužiaľ, moja chyba. Poučil som sa a takúto chybu už nezopakujem. Udice už nikdy nenechám bez dozoru. Takže od teraz sme boli stále (aspoň jeden z nás) pri udiciach. Ale niekedy proste nepostačí ani to. Po krátkej chvíli prišiel razantný kopanec na Peťovu trhačku. Boli sme od udíc asi 10 m, no kým sme pribehli tak trhačka bola pretrhnutá a rybka stiahnutá. Peter mal ponor zhruba 1 m hlboký a na háčiku mal cca 20 cm ostrieža. Na necelých pár hodín chytania sme mali celkom dva pekné zábery, ktoré sa nám, žiaľ, nepodarilo premeniť.
Na druhý deň ráno ideme skontrolovať rybky či je všetko v poriadku. A znovu prichádza sklamanie – moja udica bez rybky. Trhačka celá a rybky nikde. Po opätovnom vyvezení rybky som poctivo striehol pri udiciach . Medzi tým prišiel Tomáš a hovoril nám, že mal v noci záber. V momente ako ho sekol a chvíľu bojoval, na palici cítil prasknutie a ryba bola v čudu. Najskôr si myslel, že strelila šnúra, ale až po vytiahnutí šnúry z vody zistil, že obratlík na 80 kg sa mu zlomil v spoji. Nevieme si to vysvetliť ináč, len tak, že tam bol sumec s hmotnosťou cca 150 kg. Ale nie, to preháňam a robím si srandu. Kiežby to tak chcelo byť :-). Predpokladám, že obratlík musel byť poškodený pri výrobe. Tak šťastie neopúšťaj ma. Tento krát je to 3:0 pre rybu. Medzitým čo poctivo striehnem pri udiciach sa mi znovu niečo nepáči na mojej trhačke, Idem ju skontrolovať a asi po troch hodinách, po vyvezení, prichádza prekvapenie – háčik zasa prázdny. Už som bol dosť sklamaný, lebo sme nemali nástrahové rybky (vôbec sa nedali chytiť), počasie a podmienky boli dosť zlé a všetko hralo proti nám.
Po krátkom striehnutí na vyvezené miesto sme zistili, že v tom okolí sa pohybuje „nejaká škodná“, ktorá sofistikovane ukradne nástrahovú rybku z háčika bez záberu a poškodenia trhačky, dokonca aj bužírka ostávala na svojom mieste. Žiaľ, túto noc sme ostali už bez záberu. Dážď zosilnel, vietor fúkal tak, že sme sa báli, aby na nás nepadli stromy. Keď si to teraz spätne premietam, tak napokon som rád, že sme nič nechytili, lebo v takom bahne a mláke, kde sme mali rozložené udice, by bolo priam nemožné rybu vytiahnuť na breh. Samo o sebe bol problém dostať sa k člnu. Breh sme doslova museli zlaňovať a nie ráz sme skončili na zadku v blate.
Malé spestrenie ako sme zlaňovali a nie to ešte vytiahnuť rybu 🙂
V nedeľu ráno sa počasie aspoň na chvíľku umúdrilo a my sme mohli zbaliť naše kempy a ísť znovu domov, do stereotypu, a plánovať ďalšiu výpravu. Pri tejto výprave a mnohých ďalších sme si mohli všimnúť, že ryby sú pri chuti aj pri malej zmene počasia. Slabý dážď a malé výkyvy im nevadia. Akonáhle sa to zhorší ryby už nie sú také aktívne. Ale, ako som už písal na začiatku, sú to naše poznatky, ktoré sme postrehli my. Niekto iný môže mať iné skúsenosti a môže sa s nimi podeliť v komentároch pod článkom.
